
To, čo sa v skutočnosti bežne označuje ako „uhlíkové vlákno“, v skutočnosti polymér vystužený uhlíkovými vláknami (CFRP), kompozitný materiál, ktorý sa zvyčajne skladá z epoxidom impregnovanej vrstvy tkanej látky z uhlíkových vlákien, ktorá sa vrství, formuje do formy a potom vytvrdzuje. pec vo vákuu. Komponenty vyrobené z materiálu, ktorý je výsledkom tohto procesu, sú extrémne ľahké a neuveriteľne tuhé s vynikajúcim pomerom pevnosti a hmotnosti.
Jednotlivé vlákna v moderných uhlíkových vláknach sú väčšinou zložené z ropných vedľajších produktov, pričom vývoj čistých, kryštalických uhlíkových vlákien je spôsob, akým materiál dozrieval a neskôr industrializoval. Prvýkrát syntetizovaný koncom 19tha začiatkom 20thstoročia, vrátane Thomasa Edisona na použitie ako ľahké vlákna, tieto prvé pokusy boli neúspešné, pretože mali nízku čistotu. Až začiatkom 60. rokov 20. storočia boli japonskí a americkí chemici schopní vyrobiť vlákna vhodnej čistoty, ktoré sa dali použiť ako výstuž v kompozitoch.
Po značných investíciách Royal Aircraft Establishment, ktorý je súčasťou britského ministerstva obrany, prišli prvé priemyselne vyrábané komponenty z uhlíkového kompozitu s integráciou zostavy ventilátora kompresora z uhlíkového kompozitu v Rolls-Royce Conway a RB-211 prúdové motory koncom 60. rokov 20. storočia. V priebehu 70. rokov tento materiál ďalej dozrieval so zlepšovaním kvality vlákien a lepidiel a začiatkom 80. rokov sa motoršport stal ďalšou skúškou uhlíkových kompozitných materiálov.
Prúdový motor Rolls Royce Conway bol navrhnutý pre lietadlo Vickers VC-10
McLaren MP4/1 bol predstavený pre šampionát Formuly 1 v roku 1981 a bol skorým pretekárskym autom s plne uhlíkovým kompozitným podvozkom. Podobne ako pri vysokovýkonnom charaktere letectva, aj motoristický šport ťažil z kompozitov tým, že umožnili zníženie hmotnosti bez obetovania pevnosti a tuhosti, čím zabezpečili McLarenu konkurenčnú výhodu, a predtým, než boli dlhé uhlíkové kompozity prevládajúce vo všetkých formách pretekov.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bola možná výroba ešte väčších kusov uhlíkových kompozitov, čo pomohlo znížiť hmotnosť nového dopravného lietadla Boeing, 777. 777 bolo rozhodujúce pri zavádzaní veľkých kompozitných kusov do letectva, pričom lietadlo obsahovalo 9 % hmotnosti uhlíkových kompozitov. používa sa v zadnej časti trupu, krytoch motora, riadiacich plochách a podlahových nosníkoch. Okrem úspory hmotnosti boli tieto nové kompozitné komponenty odolné voči korózii a únave, čo pomohlo ušetriť na údržbe oproti starému štandardnému hliníku.
V roku 2007 Boeing predstavil revolučný 787 Dreamliner, ktorý zaznamenal masívny nárast používania kompozitov, teraz až o 50 % hmotnosti. Vďaka schopnosti Boeingu vyrábať veľké kusy uhlíkového kompozitu sa trup 787 skladá z troch veľkých samostatných častí, ktoré sú potom spojené počas montáže. Okrem toho sú krídla modelu 787 primárne zložené z uhlíkových kompozitov, pričom ťažnosť materiálov prepožičiava ikonickému ohybu krídel lietadla.





