Komerčný letecký priemysel prosperuje a stane sa dôležitou súčasťou budúcnosti ľudstva. Súčasné osvedčené postupy pre nové materiály používané v tejto oblasti sa odrážajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a satelitoch slúžiacich Zemi a vydávajúcich sa na prieskumné cesty do slnečnej sústavy. Niektoré materiály sa viac prispôsobia vákuovému prostrediu ako iné.

HLINÍKOVÝ
Snáď najužitočnejšou vlastnosťou hliníka je, že je robustný a zároveň veľmi ľahký. Hliník sám o sebe nie je dostatočne odolný na použitie vo vesmíre, ale je najbežnejšou prísadou používanou pri výrobe zliatin pre vesmír. Pridanie hliníka je spôsobené tým, že môže znížiť hmotnosť hotového výrobku bez obetovania príliš veľkej sily. Astronauti napríklad používajú hliníkové žalúzie na Medzinárodnej vesmírnej stanici, aby chránili stanicu pred letiacim vesmírnym odpadom.
Titán a zliatiny titánu
Titán je ľahký kov používaný v prúdových lietadlách a môže byť použitý samostatne alebo vyrobený do vesmírnych zliatinových materiálov. Titán sa vo veľkej miere používa v existujúcej vesmírnej infraštruktúre na Medzinárodnej vesmírnej stanici a satelitoch. Leptaná platňa z čistého titánu z projektu Rosetta je teraz nainštalovaná mimo Medzinárodnej vesmírnej stanice a obsahuje záznamy jazykov Zeme. Titán dokáže odolávať extrémnym prostrediam vo vesmíre, vrátane teplotných výkyvov, kozmického a slnečného žiarenia.
Uhlíkové uhlíkové kompozitné materiály
Tento materiál, tiež známy ako RCC, je kľúčový v programe raketoplánov USA. Pokrýva dôležitú oblasť na povrchu krídel raketoplánu a pri opätovnom vstupe do atmosféry odoláva extrémnemu teplu. Princíp činnosti je ako zložitý automobilový radiátor, ktorý uvoľňuje teplo. Umiestňuje sa kdekoľvek, kde môže extrémne teplo ovplyvniť chod kozmickej lode a prenášať teplo preč z citlivejších oblastí kozmickej lode. RCC je ľahký, ale aj veľmi krehký. Počas štartu raketoplánu Columbia spôsobil kúsok izolačného materiálu z polyuretánovej peny, ktorý spadol z vonkajšej palivovej nádrže, čiastočné poškodenie izolačného materiálu, čo malo za následok katastrofickú udalosť, pri ktorej zahynulo sedem členov posádky. Vojenský raketoplán X-37 a Dreamchaser používali pokročilejšiu verziu RCC s názvom TUFROC (skratka pre Toughened Single Chip Fiber Reinforced Antioxidant Composite).
Kevlar
Kevlarové vlákno je dôležitým vesmírnym materiálom. Ako je známe, používa sa na navrhovanie odolného oblečenia. Armáda a orgány činné v trestnom konaní používajú vesty z kevlarových vlákien na ochranu vojakov a policajtov pred zraneniami guľkami. Rovnako ako dokáže blokovať guľky, kevlarové vlákna vo vesmíre môžu chrániť satelity, kozmické lode a Medzinárodnú vesmírnu stanicu pred plávajúcim odpadom a vesmírnym odpadom na obežnej dráhe Zeme. Kevlarové vlákno je ľahké a odolné, schopné odolávať extrémnemu teplu a nízkym teplotám bez deformácie.
Izolačné sklo
Okná Medzinárodnej vesmírnej stanice, kozmickej lode Dragon a ďalších kozmických lodí s ľudskou posádkou sú vyrobené z tepelne odolného skla. Obyčajné sklo sa vo vesmírnom prostredí rozbije a nevydrží nárazy štartu alebo prechodu atmosférou. Charakteristiky žiaruvzdorného skla mu umožňujú odolať neustále sa meniacemu tlaku vesmírnych lodí vstupujúcich a opúšťajúcich vesmír. Vydrží extrémne vysoké a nízke teploty bez toho, aby praskol alebo sa zlomil.
Silikónová tkanina a aerogél
Pre oblasti na kozmickej lodi, ktoré vyžadujú väčšiu flexibilitu, sa zvyčajne používa silikónová tkanina. Napríklad oblasť okolo podvozku amerického raketoplánu využíva silikónovú tkaninu. Hoci nejde o najodolnejší materiál, tvrdú skúšku vesmírneho cestovania obstojí bez rozbitia. Aerogel bol použitý v raketopláne Spojených štátov a teraz sa používa v sondách NASA na Marse, vrátane Curiosity a Perseverance. Chemická štruktúra aerogélu je podobná štruktúre skla. Jeho póry obsahujú skôr plyn alebo vzduch ako kvapalinu. Jediný pór je menej ako jedna desaťtisícina priemeru ľudského vlasu, iba niekoľko nanometrov. Nanoporézna povaha silikónového aerogélu spôsobuje, že materiál má najnižšiu tepelnú vodivosť zo známych pevných látok.





